Láska je sakra zlá nemoc ...

28. dubna 2011 v 18:17 | Bee |  Písmenková část
Slaná slza padala po její červené promrzlé tváři. Za chvíli ji následovala další. Nevěděla proč pláče. Prostě to začalo samo a nechtělo skončit. Měla být šťastná, ale nějak se to nevedlo. Připadalo jí, že čím víc se snaží, tím víc všechno pokazí. Ale když byla s ním, byla ....jiná. Ten pocit....jakoby ji zabíjel, ale od chvíle kdy ho poprvé pocítila, ho vlastně potřebovala. Bylo to zmatené a zvláštní. Všude kolem zamilované páry držící se za ruku v ní vyvolávaly smíšené pocity. Závist....samota...bolest....chtěla ten velký opravdový pocit lásky taky poznat, ale připadalo jí, že to nikdy neokusí.....Všude kolem ní.....rodina, teď už jí její nejlepší přátelé....všichni ho znali....všude ho bylo dost, jen ne pro ni.....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Natsumi Natsumi | E-mail | Web | 28. dubna 2011 v 19:25 | Reagovat

och :D akurát teraz, keď ja musím niečo riešiť sa zrazu všade naokolo mňa objavujú takéto články alebo niekto rozpráva o láske a podobne ;-)
a to s tým, keď to dievča vidí držiace sa páry a tak...no tak ja sa na ne ani nemôžem pozerať lebo si hneď spomeniem na neho :-? ale neviem či som do neho zaľúbená alebo je to len pobláznenie, každopádne mi stále vŕta v hlave otázka: chce ma? nechce ma? a kým sa nedozviem odpoveď (aj tú negatívnu) nebudem mať pokoja :D

2 Ayra Kirosaku Ayra Kirosaku | Web | 28. dubna 2011 v 20:59 | Reagovat

Láska....je jedna zo sakra najhorších chorôb aké človek môže zažiť.
A tie páry...ono, keď ich človek vidí...zvyčajne či niekoho má alebo nemá sa cíti osamelo a to je na tom nanič, ale to je tá takzvaná láska.
A u mňa viac menej všetko po starom ak nerátame totálnu únavu, ale hyperaktivita ma nemôže prejsť :D

3 Dadushka Dadushka | E-mail | Web | 29. dubna 2011 v 17:14 | Reagovat

Poriadne zamilovaná som bola za svoj krátky život raz, a dokonale mi to stačilo. Áno, je to choroba, ale nie taká, ktorá ničí, ale taká, čo tvorí.
Nevedela som, ako presne mám túto rubriku chápať, preto som si prečítala ten prvý článok, čo si na toto napísala a pochopila som, že je toto vyjadrenie emócie. Dúfam, že chápem správne.
Pochopila som to tak... že v tom je chlapec, s ktorým sa však za ten svet nevie dať dohromady. Avšak chce to pocítiť, chce pocítiť tú blízkosť.
Poviem ti úprimne, tento pocit mi nie je tak blízky. Nie teraz. Pred asi rokom dozadu by ma možno takéto myšlienky pri pohľade na pár držiaci sa za ruky možno napadli, keďže som bola v dosť podobnej situácii.
Avšak teraz už mám priateľov, a presne všetci tí naokolo, všetci tí naokolo, rodina, najlepší priatelia a známi, tí všetci mi práveže dodávajú pocit, že také niečo nepotrebujem, pretože to už mám.
Rozhodla som sa lásku neriešiť, nič mi nedávalo zmysel. Pravdaže, je to vekom, čo je však hrozné, tak že tak ako sa cítim byť vyspelá po intelektuálnej, emocionálnej a aj fyzickej stránke, tak sa pri spomínaní nejakého vzťahu alebo partnerstva cítim ako päť ročné dieťa. Dosť ma to frustruje.

Som ale toho názoru, že láska by mala prísť k človeku vtedy, keď si je istý sám sebou, istý tým čo chce a čo nechce, je si istý sám sebou a je samostatný. Podľa mňa by mal ísť človek do vzťahu až potom, čo zvládne žiť sám zo sebou (čo je napríklad môj problém), tak ako je práve v tej chvíli. Teda dievča by sa malo prestať pozerať po pároch, držiacich sa za ruky naokolo, ale radšej pozerať sa na chodník pred seba s tým, aby zbadala, keď sa jej cesta bude s niekým krížiť ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama